Prečo vidíme farebne

Dokážete si predstaviť, že by ste nevideli okolo seba farebne? Asi nie.

Vnímanie farieb zaisťujú tzv. čapíky. V ľudskom oku existujú tri druhy čapíkov, líšia sa farebnými pigmentami a citlivosťou k vlnovým dĺžkam, ktoré určujú jednotlivé farby. Čapíky vnímajúce červenú, zelenú a modrú farbu zabezpečujú vnímanie všetkých farieb. Normálne videnie je teda trichromatické, ktoré je dané práve tými troma farbami. Na rozdiel od nás, ľudí, živočíchy farby rovnako nevnímajú. Trichromatické videnie je medzi primátmi skôr výnimkou. Je známym faktom, že pes je farboslepý - ale nie úplne, vidí dobre červenú a žltú farbu. Kôň zase nemá čapíky citlivé na zelenú farbu. Naproti tomu vtáky vidí oveľa lepšie ako človek. Vtáky, včely aj ďalší hmyz dokážu vnímať ultrafialové svetlo. Rovnako tak zraková ostrosť dravcov a mačkovitých šeliem je oveľa väčšia ako u človeka. Existujú ale živočíchy, ktoré vnímajú len svetlo a tmu, alebo sú úplne slepé.

Pri zníženej hodnote osvetlenia dôjde k rozšíreniu zrenice (mydriasis), aby sa do oka dostalo čo najviac svetla. Citlivosť receptorov na svetlo sa zvyšuje, prebieha takzvaná syntéza rodopsínu.

Pretože sú čapíky menej citlivé, prestávame v tme vidieť farby. Niektoré živočíchy (šelmy, zvieratá s nočnou aktivitou, žralok, ale aj krava alebo kôň) majú za sietnicou vrstvu buniek (alebo vlákien) schopných odrážať svetlo. Nazývajú sa tapeta lucidum. Tapeta umožňuje lepšie videnie za šera, pretože svetelné lúče, ktoré prejdú sietnicou, sa odrazia a prechádzajú sietnicou zase naspäť, takže môžu podráždiť fotoreceptory dvakrát. Toto "odrazené svetlo" je príčinou "svietiacich očí" zvierat.